Nazývajú
ho tak synoptické evanjeliá (Mt, Mk, Lk) - jeho meno značí syn Tolomeja,
ale Jánovo evanjelium hovorí o Nathanaelovi, nie o Bartolomejovi. Súčasní
biblickí učenci obidvoch stotožňujú. Nevie sa nič určité o mieste jeho
apoštolského pôsobenia, ani o jeho smrti. Pantenus z Alexandrie našiel
podľa Eusébia údajne v Indii v druhej polovici 2. storočia Evanjelium sv.
Matúša, napísané v hebrejčine, ktoré tam vraj zanechal Bartolomej. Rímske
martyrológium mu pripisuje apoštolské pôsobenie v Indii a Arménsku, kde
ho vraj zaživa stiahli z kože, prv než ho sťali, a to podľa tradície v
meste Derbend na pobreží Kaspického mora.
Predpokladá
sa, že jeho pozostatky preniesli najprv na ostrov Lipara /6. stor./, potom
do Beneventa /9. stor./ Cisár Otto III. ich preniesol do kostola, ktorý
dal postaviť na úctu apoštola na Tiberskom ostrove v Ríme.
Jn
1, 40-51
Svedectvo
prvých učeníkov - Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali
Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona
a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol
ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov,
ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.
Na
druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal
mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta.
Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom
písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael
mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď
a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom:
„Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal:
„Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal,
keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží
Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal:
Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal:
„Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené neho a Božích anjelov vystupovať
a zostupovať na Syna človeka.“
„Môže byť z Nazareta niečo dobré?“ pýta sa Natanael vegetujúci pod figovníkom, a Ježišovi to imponuje. Takých ľudí potrebuje – s otvoreným srdcom, ktorí sa nehrajú na niečo iné než sú. Takých ľudí potrebuje aj dnes – tých, čo zhodia masku zbožnosti, dôstojnosti, polobožstva, dôležitosti a začnú byť naozajstnými ľudmi so svojimi kvalitami a chybami, slzami a humorom. Potrebuje takých, ktorí zabudnú na svoje tituly a uvedomia si, že najväčší titul, aký môže niekto na zemi dosiahnúť je „Človek“. Potrebuje ľudí, ktorí zostúpia z piedestálu svojej dôležitosti, pretože „cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí“. Potrebuje ľudí s priamym a otvoreným srdcom a nie potemkinovské dediny. Jedného takého našiel v chládku figovníka.