Sv. BartolomejSv. Bartolomej /Natanael/ - apoštol

Nazývajú ho tak synoptické evanjeliá (Mt, Mk, Lk) - jeho meno značí syn Tolomeja, ale Jánovo evanjelium hovorí o Nathanaelovi, nie o Bartolomejovi. Súčasní biblickí učenci obidvoch stotožňujú. Nevie sa nič určité o mieste jeho apoštolského pôsobenia, ani o jeho smrti. Pantenus z Alexandrie našiel podľa Eusébia údajne v Indii v druhej polovici 2. storočia Evanjelium sv. Matúša, napísané v hebrejčine, ktoré tam vraj zanechal Bartolomej. Rímske martyrológium mu pripisuje apoštolské pôsobenie v Indii a Arménsku, kde ho vraj zaživa stiahli z kože, prv než ho sťali, a to podľa tradície v meste Derbend na pobreží Kaspického mora.
Predpokladá sa, že jeho pozostatky preniesli najprv na ostrov Lipara /6. stor./, potom do Beneventa /9. stor./ Cisár Otto III. ich preniesol do kostola, ktorý dal postaviť na úctu apoštola na Tiberskom ostrove v Ríme.

Jn 1, 40-51
Svedectvo prvých učeníkov - Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus. A priviedol ho k Ježišovi. Ježiš sa naňho zahľadel a povedal: „Ty si Šimon, syn Jánov, ale budeš sa volať Kéfas,“ čo v preklade znamená Peter.
Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené neho a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

„Môže byť z Nazareta niečo dobré?“ pýta sa Natanael vegetujúci pod figovníkom, a Ježišovi to imponuje. Takých ľudí potrebuje – s otvoreným srdcom, ktorí sa nehrajú na niečo iné než sú. Takých ľudí potrebuje aj dnes – tých, čo zhodia masku zbožnosti, dôstojnosti, polobožstva, dôležitosti a začnú byť naozajstnými ľudmi so svojimi kvalitami a chybami, slzami a humorom. Potrebuje takých, ktorí zabudnú na svoje tituly a uvedomia si, že najväčší titul, aký môže niekto na zemi dosiahnúť je „Človek“. Potrebuje ľudí, ktorí zostúpia z piedestálu svojej dôležitosti, pretože „cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí“. Potrebuje ľudí s priamym a otvoreným srdcom a nie potemkinovské dediny. Jedného takého našiel v chládku figovníka.

/týždenník ZRNO 33/2002, s. 11/

Pane a Bože náš, posilňuj nás vo viere,
ktorou sa apoštol Bartolomej
úprimne oddal tvojmu Synovi,
a daj, aby tvoja Cirkev na jeho orodovanie
bola účinnou sviatosťou spásy pre všetky národy.

farnosť Čadca-mesto