Božské Srdce Ježišovo

Osobitná úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu začala v 12. storočí (sv. Anzelm, sv. Bernard), v 13. storočí táto úcta dosiahla vrchol (bl. J. Hermann, sv. Luitgarda, sv. Mechtilda, sv. Gertrúda, sv. Bonaventúra, sv. Albert Veľký, bl. Henrich Suso, sv. Katarína Sienská). V ďalších storočiach túto úctu rozširovali sv. Bernardín Sienský, bl. Peter Faber, sv. František Borgiaš, sv. Peter Kanízius, sv. František Saleský.
Apoštol liturgického kultu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho bol sv. Ján Eudes (+1680), ktorý zložil aj texty pre omšu a ofícium, a tak prvá liturgická slávnosť sa konala roku 1672. Tento sviatok prijali mnohé diecézy vo Francúzsku. Na základe zjavení sv. Margity v rokoch 1673-75 sa úcta k Ježišovmu Srdcu veľmi vzmáhala napriek silným odporcom tejto úcty napríklad zo strany jansenistov, až roku 1856 pápež Pius IX. ustanovil tento sviatok pre celú Cirkev.